Kozmonautika - Áno alebo nie?

Autor: Jakub Feltovič | 8.7.2011 o 13:50 | (upravené 13.7.2011 o 10:37) Karma článku: 10,48 | Prečítané:  163x

Vedné odbory skúmajúce javy, ktoré si ani nevieme predstaviť sú pevnou súčasťou 21. storočia. Ľudia spoznávajú častice mikrosveta i objekty, ktoré sú tak ďaleko (v čase i priestore), že ich nemožno ani vidieť. Aj kozmonautika už dávno neslúži iba na to, aby sa človek mohol pozrieť na Zem z vesmíru. Je však vôbec potrebná? Nemali by sme sa zaoberať dôležitejšími a podstatnými problémami, akými sú napríklad hlad a chudoba? Pochopiteľne, neexistuje jednotný názor. Čo nám však výskum vesmíru ponúka?

 

 

Čo sme už dosiahli?

Už od nepamäti sa človek zamýšľal nad hviezdami na nebi, nad planétami, nad celým vesmírom. Rozmýšľal aj o tom, či by tam dokázal prežiť a či tam nežijú bytosti podobné nám ľuďom. 19. storočie nám v priemyselnej revolúcii prinieslo mnoho doposiaľ nevídaných objavov, posunulo ľudské poznanie viac dopredu. 20. storočie znamenalo obrovský skok vo vývoji vedy, techniky a poznania človeka, ktoré sa za krátke jedno storočie rozvinulo tak ako ešte nikdy predtým. Toto obdobie bolo aj úrodnou pôdou pre úspešné vyklíčenie ambiciózneho sna človeka. Po prvýkrát sa vec vytvorená ľudskými rukami dostala mimo zemské sféry - do vesmíru. Rok 1961 bol jedným z najvýznamnejších medzníkov v histórii celého ľudstva. Človek sa mohol na Zem dívať z obežnej dráhy okolo nej. V júli 1969 bola vyslovená veta: „Je to malý skok pre človeka ale veľký pre ľudstvo.“ Povedal ju Neil Armstrong, prvý človek ktorý sa dotýkal mesačného povrchu. Program Apollo bol jedným z najambicióznejších v histórii.

Nové horizonty...

Tieto úspechy sú veľké tým, že sú to prvotiny, ale pri predstave rozľahlosti celého vesmíru sú to len nepatrné prechádzky. Sme ešte len na začiatku veľkej cesty, ale práve začiatok je veľmi dôležitý. Tak ako ľudia v minulosti osídlili celú planétu, je pravdepodobné, ba takmer až isté, že začnú osídľovať najbližšie planéty, mesiace a iné hviezdne sústavy podobné tej našej slnečnej. Naše najbližšie vesmírne telesá, teda Mesiac a Mars sa môžu v budúcnosti stať štartovými bodmi pri ďalších letoch. Človek chce neustále spoznávať nové prostredia a špekuluje, či by tam dokázal prežiť a ako by sa tam mohol dostať. Chce vkročiť na pôdu neznámych svetov a chce ich preskúmať. V prípade ohrozenia našej planéty si ľudia v budúcnosti budú musieť nájsť nové útočisko. Tieto plány sú síce veľmi odvážne, ale nie nereálne.

Ak sa dvaja neznámi ľudia stretnú v dnešnej dobe, zvyčajne sa pýtajú: „Odkiaľ pochádzaš? Z ktorej krajiny?“ Je dosť možné, že v budúcnosti sa budú vyzvedať: „Z ktorej planéty pochádzaš? V ktorej galaxii si sa narodil?“

Ponúkané možnosti

Navyše, vedci ktorí by pracovali vo vesmíre by ho mohli skúmať priamo z prvej ruky. Nebrzdili by ich pozemské podmienky, ako napríklad gravitácia, alebo skresľujúca atmosféra. Pomocou výkonných teleskopov umiestnených mimo dosahu zemskej atmosféry, napríklad na obežnej dráhe alebo na Mesiaci by mohli nazrieť ešte hlbšie do vesmíru, nielen tak ako je to možné dnes. Teda jediným riešením ako skúmať vesmír je ísť priamo doň. Vo vesmíre sa dejú aj javy, ktoré nesúvisia priamo s astronómiou, ale napríklad s chémiou či s biológiou. Nové poznatky by posunuli dopredu aj modernú filozofiu. Skrátka, môj názor je, že podobne ako sa na výskum neznámych morských hlbín využívajú ponorky, tak na výskum okolitého vesmíru sú potrebné sondy, družice a vedecké základne umiestnené priamo vo vesmíre.

Z vesmíru sa môžeme na Zem pozerať z iného uhla pohľadu a uzrieť to, čo by sme z povrchu nezbadali. Takéto misie sa už udiali, napr. misia amerického raketoplánu Endeavour vo februári r. 2000 o mapovaní zemského povrchu a využívaní prírodných zdrojov (misia SRTM – Shuttle Radar Topography Mission – Raketová radarová topografická misia). Veľkou úlohou bude odklonenie asteroidov a komét z ich pôvodných obežných dráh, ktoré by pretínali dráhu Zeme a mohli by do nej naraziť.

Veľmi populárna je dnes aj otázka výskytu života mimo Zeme. A práve kozmonautika nám ju môže pomôcť zodpovedať. Naše názory na vesmír sú veľmi subjektívne a preto by sme mali nájsť niekoho, s kým sa môžeme o naše poznatky podeliť. Čo ak nás prípadní mimozemšťania nebudú chápať ako svojich priateľov, ale ako protivníkov? Tieto argumenty majú, samozrejme svoje „pre“ a „proti“.

Výsledný verdikt (ne)znie...

Ako som už napísal, kozmonautika nám prináša množstvo výhod. No nie je to vec čisto len kladná, pretože ukrýva v sebe aj zápory. Jeden z nich už ľudstvo dokonca aj postihol. Bola ním studená vojna. Čas, kedy si niektorí ľudia kozmonautiku zamenili za možnosť byť prvým, získať moc. Je veľkým šťastím, že človek spoznal, že kozmické preteky môžu viesť ku zlu. Nie je vylúčené, že takáto situácia ešte niekedy nastane, no je potrebné aby mal človek stále na pamäti, že život je dôležitejší ako nezmyselné preteky dvoch mocností a následný konflikt. Veda nemá ľudstvo rozdeľovať, ale spájať. No a nakoniec, kozmonautika je významná aj tým, že ponúka človeku radosť. Radosť z úspechu. Je to aj dobrý pocit, že sme na tomto svete vykonali niečo, čo ľudstvo posunie ďalej dopredu. A niečím takým je práve človek vo vesmíre.

Jakub Feltovič


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?